EURÓPSKY DOHOVOR O KRAJINE

Výbor ministrov Rady Európy schválil dňa 19. júla 2000 text Európskeho dohovoru o krajine (ďalej “dohovor”) a súčasne rozhodol, že dohovor bude otvorený na podpis 20. októbra 2000. V tento deň, 20. októbra 2000, podpísalo dohovor na zasadnutí vo Florencii 18 členských štá-tov Rady Európy, a to: Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Talian-sko, Litva, Luxembursko, Malta, Moldavsko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, San Marino, Španielsko, Švajčiarsko a Turecko. Slovensko zatiaľ tento dohovor nepodpísalo. Dohovor vstúpi do platnosti v prvý deň mesiaca nasledujúceho po vypršaní obdobia troch mesiacov po dni, kedy desať členských štátov vyjadrí svoj súhlas so záväznosťou dohovoru.

Prvé iniciatívy na prípravu dohovoru začali už v r. 1994, a to z podnetu Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Európy (Congress of Local and Regional Authorities - CLRAE). Potreba vypracovať Európsky dohovor o krajine sa však objavila už skôr, a to napr. aj v záve-roch z 1. paneurópskej konferencie ministrov životného prostredia, ktorá sa konala z iniciatívy bývalého Československa v Dobříši v r. 1991. Na základe vyššie uvedených iniciatív, ale tiež aj celého radu ďalších podporných aktivít, Kongres miestnych a regionálnych samospráv vy-tvoril pracovnú skupinu, ktorá sa prvýkrát stretla v novembri 1994. Od r. 1997 prebehli aj kon-zultácie s ministrami životného prostredia členských krajín Rady Európy a významnými me-dzinárodnými a mimovládnych organizáciami. V r. 1999 bola vytvorená komisia expertov, ktorá pripravila konečný návrh dohovoru, ktorý ako je už uvedené vyššie, bol schválený 19.júla 2000 a otvorený na podpis 20.októbra 2000.
Dohovor obsahuje štyri kapitoly. V prvej kapitole sú všeobecné ustanovenia: definície výz-namných pojmov pre účely dohovoru, rozsah uplatňovania dohovoru a jeho ciele. Cieľom do-hovoru sú podpora ochrany, manažmentu a plánovania krajiny a organizácia európskej spolu-práce v oblasti týkajúcej sa krajiny. Druhá kapitola obsahuje národné opatrenia, kde sú uve-dené požiadavky na rozdelenie kompetencií ako aj konkrétne opatrenia, ktoré by mala každá zmluvná strana realizovať. Medzi opatrenia sú zaradené napr. aj zvyšovanie povedomia spo-ločnosti, školenia a vzdelávanie odborníkov, požiadavky na hodnotenie krajiny, tvorba nástro-jov na ochranu, manažment a plánovanie krajiny. Tretia kapitola je venovaná európskej spolu-práci, pričom sa kladie dôraz na medzinárodné stratégie a programy, vzájomnú pomoc, vý-menu informácií a monitorovanie realizácie dohovoru. V tejto kapitole je tiež článok venovaný Cene krajiny Rady Európy, ktorá môže byť udelená miestnym a regionálnym orgánom, ktoré vytvorili dlhodobo účinnú stratégiu alebo opatrenia na ochranu, manažment a/alebo plán kra-jiny a ktoré môžu byť príkladom pre iné územné orgány Európy. Túto cenu môžu získať aj mimovládne organizácie, ktoré sa mimoriadne významne pričinili o ochranu, manažment a plánovanie krajiny. V záverečnej, štvrtej kapitole, sú ustanovenia, venované vzťahom k iným písomným dokumentom, podpísaniu, ratifikácii a nadobudnutiu účinnosti, pristúpeniu k dohovoru a tiež ustanovenia o jeho územnom uplatňovaní a o jeho vypovedaní.
Dohovor by sa mal stať nových nástrojom venovaným výlučne ochrane, riadeniu a plánovaniu celej krajiny v Európe. Pre zmluvné strany dohovoru vyplynie z neho povinnosť nielen vytvo-riť a realizovať stratégie zamerané na ochranu, manažment a plánovanie krajiny, ale tiež vytvo-riť postupy pre účasť širokej verejnosti, miestnych a regionálnych orgánov pri ich tvorbe a realizácii.
Dohovor teda znamená posilnenie významu krajiny – jej ochrany, manažmentu a plánovania – v celom rozhodovacom procese a tiež v medzinárodnej spolupráci. Jeho cieľom je podporiť do¬siahnutie trvalo udržateľného rozvoja na základe vyváženého a harmonického vzťahu medzi spoločenskými potrebami, hospodárskou činnosťou a životnými prostredím. Poukazuje na dô-ležitosť medzinárodnej spolupráce pri ochrane, manažmente a plánovaní krajiny, pričom zdô-razňuje väzbu na celý rad významných medzinárodných dohovorov, najmä Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovištiach (1979), Dohovor na ochranu architektonického dedičstva Európy (1985), Európsky dohovor na ochranu archeologického dedičstva (revidovaný v r. 1992), Európsky rámcový dohovor  o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami a orgánmi (1980), Európsku chartu miestnej samosprávy (1985), Dohovor o biologickej diverzite (1992), Dohovor o ochrane svetového a kultúrneho dedičstva (1972), Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (1998) a ďalšie významné dokumenty napr. Paneurópsku stratégiu biologickej a krajinnej diverzity.
Úplný text dohovoru, jeho zhrnutie ako aj dôvodovú správu môžete nájsť na internetovskej ad¬rese: http://conventions.coe.int

Mária Kozová